Aby sme mohli pochopiť čo toto hnutie znamená, musíme si najprv objasniť ako a prečo vzniklo. Boli 60-te roky a v tradične nepokojnej Európe sa začali uplatňovať prvé cielené sociálne modely. Ľuďom boli odrazu skrz správy, filmy a celú kultúru predkladané hodnotové rámce, v ktorých nemali na výber. Vlastne všetky spoločenské dogmy boli (tak ako aj dnes) predostierané s už vopred preddefinovanou pointou. No a toto všetko si priam pýtalo rebéliu. A slobodu milujúci motorkár, ktorého celý týždeň z každej strany otĺkal nejaký novodobý feudál alebo kazateľ, mal len pár hodín v nedeľu na to, aby z toho všetkého vypadol. Vypadol na kávu s priateľmi. Ale nie pohodovým tempom, kde vychutnáva okolie, ale naplno ako sa len dá. A cestou domov tak isto na plný plyn. Tých spravidla 50 km bol pretekár (racer) a predbehol koho sa len dalo. V pondelok sa znova mohol vrátiť do pravidelného kolobehu. Tak vznikli Caferacers – ťažko programovateľný jednotlivci, chlapi ktorí nemali vzory.
Tak vznikli Caferacers – ťažko programovateľný jednotlivci, chlapi ktorí nemali vzory.
Motorky na akých títo chlapci jazdili, tak isto charakterizovali tento účel. Stavali si ich sami, striktne podriadené rýchlosti. Typicky: nízke riadítka, vyladený motor, jedno sedadlo, rám, kolesá. Malé blatníky (alebo žiadne), zrkadielko jedno, minimum prístrojov. Jednoducho strohý bolid s jediným účelom – rýchla jazda. Títo chlapci nechodili po obchodoch aby mohli na svoju mašinu niečo navešať. Namiesto toho kúpili navyše jedno vrece na odpad, do ktorého nahádzali všetko prebytočné z motorky. A čo takto vzniklo? No predsa prostá, účelná krása. Príslušník Caferacers takto v sebe našiel svojho evolučného predka, lovca z divočiny. A motorka upravená na Caferacer sa stala jeho nástrojom rebélie. Moderným ekvivalentom prehistorickej zbrane – stal sa z nej kyjak. Kyjak, ktorým môžeš na šírej pláni ovaliť korisť alebo nepriateľa po gebuli. Skrátka to, čo sa z teba nedá žiadnymi sociálnymi experimentmi vykoreniť. Je to v tebe. Aj v iných subkultúrach sa to vyvíjalo podobným smerom, až to potom v 70-tych rokoch vyvrcholilo vypustením pary jednej mladej generácie a prišlo upokojenie.
Ubehlo pár rokov a súčasná generácia sa opäť začala zaujímať o Caferacers, ba na západe sa už vrátili na plné pecky. Že by sa znova vrátili aj tie isté dôvody? Alebo je to len nostalgia? Vyberte si.