Po zverejnení návrhu EÚ, zaviesť pre motocyklistov povinné nosenie reflexnej vesty, sa zdvihla vlna odporu dotknutej verejnosti. Zavládlo oprávnené rozhorčenie ba až výzva k bojkotu. Sám patrím do skupiny rozhorčených, teda som sa nakoniec rozhodol trocha to rozpitvať v súvislostiach.
V podstate nedávno bolo zavedené celodenné svietenie všetkých vozidiel, ktorému predchádzalo celodenné svietenie motocyklov. Uplynul nejaký čas a vysvitlo že naďalej stúpa počet usmrtených motocyklistov. U celodenne svietiacich motoristov totiž vznikol falošný pocit bezpečia, ktorý ovplyvnil ich jazdné návyky. Veľmi reálne teda hrozí, že vedomie „reflexnosti“ prinesie opäť len ďalší mylný pocit bezpečia a z toho vyplývajúce následky. Tí, ktorí sú pravidelní účastníci cestnej premávky, si iste všimli že niektorým zložkám: polícia, hasiči, cestári… boli vyčlenené vesty žlté a ostatným motoristom oranžové. To dokazuje, že ešte je to len v začiatkoch a už je aktuálna potreba riešiť vznikajúci zmätok. Keď k tomu prirátame reflexné vesty pre cyklistov, deti, dôchodcov atď., tak nám pomaly ale isto vzniká jeden reflexný chaos. Ako tie ulice, kde na 30tich metroch narátali 40 dopravných značiek. Ani „džedaj“ by to nepobral. Na základe týchto skutočností bude potrebné skôr vymedziť kde sa reflexné vesty používať smú a nie kde musia.
…každého motorkára budete môcť beztrestne zabiť pokiaľ nebude cez deň svietiť a ešte k tomu nebude mať reflexnú vestu.
Nakoľko všetko so všetkým súvisí, prichádza na rad ďalšia veľmi dôležitá skutočnosť a tou je právna ochrana života jednotlivca. Pozostalí po zabitých motocyklistoch a ich právnici vedia najlepšie, aká malá bola hodnota života motocyklistu v momente, keď bolo potrebné potrestať hlúpu trúbu, ktorá nedala povinnú prednosť. Nebolo možné potrestať vinníka lebo mohol tvrdiť, že motocyklista cez deň nesvietil. Teraz k tomu pribudne ďalšie zníženie hodnoty života človeka – motocyklistu. V zásade každého motorkára budete môcť beztrestne zabiť pokiaľ nebude cez deň svietiť a ešte k tomu nebude mať reflexnú vestu. Ale: tí, od nás múdrejší dobre vedia, že pokiaľ je právna ochrana života človeka akokoľvek umelo diferencovaná, tak zlyháva právo a spoločnosti hrozí kolaps. Sami ste svedkami, ako reťazovo zlyhávajú inštitúcie na ktorých sa, ešte nedávno, dalo stavať. Bolo by príliš zjednodušené si myslieť, že celodenné svietenie alebo reflexné vesty si presadili výrobcovia. Netvrdím, že z toho nemali radosť. Pravdou je, že úradník v Bruseli pokiaľ navrhne akékoľvek nariadenie ktoré zabezpečí rast povinného konzumu, má veľkú šancu, že mu to schvália. Avšak konzum má tiež svoje pravidlá. Len konzum, ktorý vzišiel z prirodzeného dopytu, mal priaznivý vplyv na trhové prostredie. To vám zas potvrdí ekonóm. Keď zavediete do akéhokoľvek prostredia čokoľvek neprirodzené, tak sú len dve možnosti: Buď to neprežije, alebo to zahubí všetko okolo seba. Dnes by s radosťou ukameňovali toho tĺka, ktorý priviezol králiky do Austrálie…
Iste sa pýtate: Čo teraz? V podstate sa už deje. Pomaly, ale isto, prichádza k slovu generácia mysliacich, ako následok masovej dostupnosti informácií. Táto generácia je už schopná sformulovať oveľa sofistikovanejšie otázky a požiadavky. Jednoducho: ctižiadostivosť už pomaly prestáva byť dostatočnou kvalifikáciou pre ľudí, ktorí o nás rozhodujú. Aj keď musím priznať obavu, či neprichádza neskoro.
A čo ja? Ja si na môj krásny kožák tú hnusnú vestu nenatiahnem ani za toho boha. Čo ste tam už všetci na hlavu?!