Kedysi dávno si chlapi postavili prvé stroje s úmyslom potešiť svoje srdce a zapretekať si s vetrom. Nápad sa síce ujal, ale záležitosť más sa z toho nestala. Veď to aj chcelo celého chlapa udržať vtedajší stroj v chode, mať ešte k tomu aj technické znalosti a zručnosť. A to ani nehovorím o cestách aké vtedy boli. Skrátka motocykel sa stal záležitosťou pre entuziastov, voľnejšie mysliacich, odvážnejších a tvrdších chlapov, ktorí vždy vyčnievali z davu svojou jedinečnosťou a väčším srdcom. Ale roky plynuli ďalej a ako zo všetkého tak aj z motoriek sa pomaly vytrácalo to pôvodné čaro. Dnes už má motorku hocikto. Už je to len otázka kúpnej sily, ba dokonca módny doplnok. No napriek všetkým trendom, keď to podrobne rozanalyzujete, tak ten klasický motorkár sa v mnohých z nás stále nájde.
Tesilky zasúkané v kanadách, koženkovú bundu, na hlave starodávnu kokosku, okuliare ako „Red Baron“ a na rukách zváračské rukavice.
Občas (keď si to tak preberám) si spomeniem na jednu príhodu, ktorá sa mi stala už veľmi dávno, je to už viac ako 20 rokov. Vtedy, ešte za komančov, vybudovali v Brne nový automotodrom a my mladí jazdci, čo sme jazdili „republiku“, sme dostali možnosť odjazdiť si jedny preteky aj na tejto krásnej trati. A keďže priepustnosť trate bola cez 40 motocyklov, tak k nám priradili aj zopár jazdcov z preboru Moravy (áno, bolo toľko jazdcov že sa jazdili aj krajské prebory).
No a stalo sa, že vedľa mňa na rošte štartoval jeden ujko. Bol to taký starý dedo mohol mať okolo 60. Tesilky zasúkané v kanadách, koženkovú bundu, na hlave starodávnu kokosku, okuliare ako „Red Baron“ a na rukách zváračské rukavice. Mal vzduchom chladenú 175-ku s bubnovými brzdami. Ja na vodníku, kotúčové brzdy, integrálna prilba Cassida a v peknej kombinéze s pásikom na boku. Pozeral som udivene na dedka: „Čo tu ten robí?!“ A odmávli to! Asi dve kolá sa mi darilo držať sa ho, ale potom Pán zatiahol a začal sa mi neodvratne strácať. Mohol som robiť čo som chcel, ale stával sa z neho pre mňa len bod miznúci v diaľke. A nakoniec som aj tak o ďalšie dve kolá dal ranu vo výjazde na cieľovú rovinku a bolo po paráde. Dnes už aj mne pribudli nejaké šediny a čo to som aj porýchlil, no na ten miznúci bod často spomínam.